Jozef Sedlák, Pravda, 5. decembra 2020    11 minút čítania

Vŕšok nad Malými Ripňanmi zmenil svoju tvár. V dlhých radoch sa ním tiahnu mladé liany viniča. Pôdu vinohradu kedysi skúmali cisterciánski mnísi. Teraz územiu vdýchol prostredníctvom vína nový život rodák spod Kaukazu Vladislav Chablijev.Vladislav Chablijev: “Dôležité je čosi po sebe zanechať. Víno nás prežije dobrou spomienkou.”Autor: Pravda, Jozef Sedlák

Krajina zovretá dvoma pohoriami – Považským Inovcom na západe a Tríbečom na východe, žičí vínu. Chablijevovi padla do oka pred dvadsiatimi rokmi. Muž, ktorý v časoch Sovietskeho zväzu manažoval poľnohospodársku a potravinársku výrobu, urobil po rozpade veľmoci kariéru v úplne inom biznise.

Dal sa, a úspešne, na podnikanie vo výrobe televízorov. To ho priviedlo aj na Slovensko. Ak je však človek od malička tisícami nitiek spätý s pôdou, ozve sa v ňom túžba vrátiť sa späť do jej objatia.

“Pôda upokojuje a zároveň vraví, aby človek splatil dlh. Zarobil som peniaze a zatúžil vybudovať hospodárstvo, ktoré by mi pripomenulo, že som nežil márny život,“ rozhovorí sa Vladislav Chablijev.

Životodarná energia vinice

Sedíme v malom domčeku, z ktorého je pekný výhľad do údolia. Krajinu zahaľuje sivá novembrová dušičková nálada. Pri pohľade na vinohrady Chablijev zakaždým pookreje.

Mladá vinica, ktorej rovnobežky obopínajú vinárstvo Vinum Nobile, ho celkom zjavne nabíja energiou. Prúdi doň a dáva čerstvému sedemdesiatnikovi nové životné impulzy.

V čase, keď iní už zvoľňujú životné tempo, Chablijev cez víno hľadá jeho pravé naplnenie. Vybudoval mladú značku, ktorá stojí na pevných nohách. Jej základom je 90-hektárový vinohrad, ku ktorému prilieha pivnica vybavená modernou technológiou na spracovanie hrozna z bielych aj modrých muštových odrôd.

Nájdeme tu batérie strieborných antikorových nádob na riadenú fermentáciu bielych vín aj krásne drevené sudy – klasické bariky i mnohonásobne väčšie sudy slúžiace na dozrievanie červeného vína.

“Dotyk s drevom nič nenahradí, víno začalo svoju životnú púť zakorenením viniča v pôde, nasalo energiu slnka, napilo sa dažďa, nechalo sa láskať aj šľahať vetrom. Vo chvíli, keď nám ker podaruje bobuľu a získame z nej mušt, začína sa veľká metamorfóza, ktorá sa končí zrodom vína. Sud je pre víno kolískou, kde dospeje, naberie silu a krásu,“ povie muž, ktorý neskrýva, že má víno rád.

Je plné tajomstiev. Tisíckrát ich už opísali, ale každý rok sa objavuje víno v inej podobe, to na ňom fascinuje aj Chablijeva.

Je to zámožný človek, ktorý si mohol nechať vybudovať malý vinohrad a pivnicu a pestovať víno ako záľubu. Tento muž, ktorý akoby mimochodom prehodí, že je potomkom osetských kniežat, však vníma víno ako príležitosť vstúpiť do krajiny, ktorú si zamiloval. Chce ju prebudiť cez vinohrad, vinárstvo a vôbec podnikanie v poľnohospodár­stve.

Na kraji Malých Ripnian pri vstupe do dediny z nitrianskeho smeru stoja ako jednotka stredovekej stráže veľké valcovité nádoby s rytierskymi helmicami. Či zblízka, alebo z diaľky je na ne vždy impozantný pohľad. Chablijev v nich skladuje 22-tisíc ton pšenice. Mal plán, že vedľa postaví mlyn a závod na výrobu cestovín. Finálna koncovka mu celkom nevyšla, predpokladal, že dostane podporu z európskych fondov, ale tak ako pri výsadbe vinohradov, musel sa spoľahnúť len na vlastné zdroje.

Pri víne dielo dokončil a uzavrel logickú koncovku: čo dorobí vo vinohrade, to spracuje vo vinárstve. Pri obilí finalizácia nevyšla. Neprekáža, možno sa časom pohľad na podnikateľa, ktorý prišiel z Ruska, zmení. Na Slovensku hospodária Dáni, Nemci, Rakúšania, je vari rozdiel medzi zahraničnými investormi?

Krajina veľkých príležitostí

Čo vlastne priviedlo Chablijeva na Slovensko? Prečo sa mu páči práve tu? Odvetí, že by mohol žiť hocikde inde. Vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Európa je veľká a kapitál si cenia dnes všade. Lenže keď sa chce človek niekde usadiť, začne skúmať mentalitu. Tá slovenská s neskrývanou dávkou srdečnosti, ale aj všetkých iných, neraz výbušných emócií sa mužovi spod Kaukazu páči. Sám je taký. A páči sa mu aj zvlnená krajina s množstvom pohorí a údolí.

Keď sú vinohrady zaliate slnkom, vraví, že sa cíti ako v Provensalsku. To je preľudnené turistami, kým na Slovensku s nemenším vinárskym potenciálom je pokoj. Krajina podľa neho ešte len čaká na svoju veľkú príležitosť.

“Slovensko má výborné podmienky na poľnohospodárstvo, len ich treba lepšie využiť. Pokiaľ ide o víno, veľa sa hovorí o tom, či naozaj všetko, ktoré sa v obchodoch predáva a deklaruje ako slovenské, je naozaj dorobené v tejto krajine. Nuž, Vinum Nobile môže s istotou deklarovať, že všetko víno, ktoré predáva, pochádza zo slovenských vinohradov,“ skonštatuje Vladislav Chablijev.Vladislav Chablijev: Bol by som rád, keby ma brali ako človeka, ktorý žičí Slovensku.Autor: Jozef Sedlák, Pravda

V jeho vinohradoch rastú odrody, ktoré má vinárske publikum rado. Rastie tu kráľ bielych vín Rizling rýnsky i Tramín červený, ktorého časť publika tiež pasuje za kráľa vín. Sú tu typické odrody z Burgundska Pinot gris aj blanc, rovnako ako Chardonnay, ale aj miláčik žien Pálava.

Z modrých odrôd má zastúpenie Cabernet Sauvignon aj Alibernet. Táto odroda pochádzajúca z Odesy mala na Slovensku plniť úlohu farbiarky, vydobyla si však skrz svoju krásnu hutnú farbu postavenie sólo hráča.

“Máme všetko, čím sa môže reprezentovať moderné vinárstvo. Badáme, že sa mení aj uhol pohľadu slovenských reťazcov, dožadujú sa slovenských vín, vieme ich poskytnúť,“ hovorí Chablijev a hrdo dodá, že slovenské vína vyváža aj do Ruska. Pokúšali sa o to mnohí, ale presadiť sa tam nie je ľahké. Treba vedieť, akým vínom udrieť Rusom na strunu.

Okrem toho Chablijev našiel cestičku aj na nemecký trh. Predstava, že Nemci pijú len svoje rizlingy a k tomu vína z veľkých vinárskych krajín, neplatí. Sú zvedaví a ochutnajú aj slovenské. Najmä keď zistia, že s vínom z malej krajiny ich spája minulosť. V chotári Čermian, ktorý dnes obhospodaruje Chablijev, kedysi gazdovali Nemci.

“Čermany založili Germáni. Stačí si prečítať náhrobky na cintoríne,“ pripomenie historické súvislosti Vladislav Chablijev.

Orol a víno spájajú

Za vínom sa vždy skrýva príbeh. Krásne na ňom je, že ho vo všetkých vinárskych krajinách tvorili ľudia rôznych národností. Zoberme si Bordeaux, jeho vinice s nádhernými chateau by neboli vznikli bez holandských inžinierov, ani bohatých Angličanov, ktorí vína nakupovali. Dnes mnohé vinohrady a chateau v Bordeaux kúpili cudzinci, ale to neznamená, že prišli o svojho miestneho ducha, ten vo víne bol a zostal, inak by to nebolo víno z Bordeaux.

Nuž a pokiaľ ide o Vinum Nobile, raz sa o ňom bude hovoriť, založil ho Oset Vladislav Chablijev, ale stále to bude víno z krásneho kúta Slovenska.

“Som rád, že som ho objavil a že opäť prehovorilo najzrozumiteľnejšou rečou sveta, rečou vína,“ podotkne na margo svojej roly Vladislav Chablijev. Víno podľa neho nerozlišuje národnosť, rozlišuje len to, či sa oň viete, alebo neviete starať, či mu rozumiete, alebo nie.

Niekedy ľudia, ktorých osud zaveje na Slovensko, lepšie čítajú jeho potreby a aj rýchlejšie a jednoduchšie ich vyjadrujú ako sami Slováci. Chablijev uviedol na trh kolekciu vín Slovak Valley. Dal jednoznačne najavo, odkiaľ víno pochádza, kto ho dopestoval a spracoval. Chablijev je hrdý na svoj tím, do popredia dáva riaditeľku vinárstva Jarmilu Braušičovú, Václava Drabanta či Alfreda Havlasa.

Každé vinárstvo má svoje top vína. Jedna z vrcholných kolekcií nesie označenie Vinum Nobile/Golden Eagle. Ten názov znamená, že ide o ušľachtilé víno s rozletom orla. Pre všetky národy s vysokými horami je orol symbolom rozletu a slobodnej vôle. Dajme si dúšok vína a vyletíme s ním nielen ponad tatranské, ale aj kaukazské štíty. Orol nerozdeľuje, ale rovnako ako víno spája.

V roku 2016 získal Vladislav Chablijev prestížny titul Najlepší podnikateľ Poľska. Na otázku časopisu Puls biznisu, čo považuje za svoj najväčší životný úspech, odpovedal veľmi prosto: “Najväčším úspechom je, keď sa stanete sám sebou.“ Dnes vraví, že by na túto otázku odvetil trochu inak.

“Stal som sa lepším. Lepším skrz víno, cez ktoré som viac porozumel tomu, čo je správny život, ako správne žiť v harmónii s prírodou a so spoločnosťou, ktorá vás obklopuje. Dôležité je čosi po sebe zanechať. Víno nás prežije a odovzdá správu nasledovníkom, v čom je pointa života.“

A dodá: “Nechcem Slovensku a Slovákom nič dokazovať, chcem iba, aby sa v tejto krajine žilo lepšie.“